Interview s Miley
Aká si bola v škole?
Úplne obyčajná holka, čo chodí do normálnej školy. Žiadna šprtkou. Nemala som maléru, ale taky som často nedávala pozor. Skôr ma bavilo si donekonečna rozprávať. Takže som si to bez povšimnutia učiteľov užívala. Patrila som do bandy tínedžerov, čo chodili na parties a večne zaspávali, ale okrem toho som taky spievala.
Mala si vždycky jasno v tom, čo chceš robiť?
Môj sen bol odjakživa jasný - speváčka. Prozpívávám sa životom a to jednoducho milujem. Keď som vyrastala, spievala som, kde sa dalo. V kluboch, na rôznych akciách, v škole, v kostole, kdekoľvek. Avšak napodiv som sa taky chcela stať policistkou. Myslela som si, že moje poslanie je protivný polda!
Podporovala ťa škola v tvojich snoch?
Učiteľky vedeli, že chcem spievať, pretože som chodila do zboru. Ale nemyslím si, že by si uvedomovali, ako to vlastne mám. V škole nebola žiadna poradňa pre kariéru, takže nikoho moc nezaujímalo, čo chceš robiť. Keď už sa niekto opýtal, povedala som pravdu. Keď mi to chceli rozpráva, naprosto som vypla! V takých chvíľach si musíš veriť.
Kto ti dával odvahu?
Kamaráti boli skvelí, vždy sa na moje vystúpenie prišli pozrieť. Najväčšiu podporu som ale nachádzala v rodine a managementu. Správali sa neuveriteľne. Je strašne dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí v teba veria rovnako ako ty sama, pretože existujú chvíle, keď sa o ne potrebuješ oprieť. A môžem povedať, že oni nikdy nesklamali.
Jak jsi priplávalo do pravidiel hudobného showbiznisu?
Po pravde, nejaké záležitosti okolo biznisu mi unikli a bola som z toho pekne zmätená. To je taky jeden z dôvodov, prečo vedľa seba musíš mať ľudí, na ktoré je spoľahnutie, podporujú ťa a konajú narovinu. Robia rozhodnutia v môj prospech a ja viem, že je to tak správne.
Čo keď narazíš na odmietnutie?
Mala som šťastie, každý ma vždy chcel počuť spievať, takže nebolo potrebné riešiť moc prípadov odmietania. Každopádne musíš zostať pozitívne naladená k akémukoľvek úspechu vo svojom živote - proste zo seba smeti všetku negativitu.
Prečo myslíš, že ťa stretol taký úspech?
Od začiatku som všetko hovorila napriamo, snažila sa o ústretovosť a dávala najavo "taká som, cítim sa šťastne a chcem taká aj zostať". Takto som sa otitulovala a potom sa nikto ani nepokúsil nastylizovat ma do popovej princeznej. Vedeli, že do toho nepôjdem, nebola by som to ja.
Ako na teba ostatní reagujú teraz, keď si slávna?
Zostávam v kontakte so svojimi priateľmi, tí sa nezmenili. Ale nemám si čo povedať s nikým, kto so mnou nie je v pohode. Ak ma niekto ohovára alebo kritizuje, ignorujte ho. Keď sa budeš zaoberať maličkosťami, nezostane ti čas na ostatné, dôležitejšie veci.
Je tvoj život taký, aký si si ho vysnívala?
Na pätnásťročnú holku sa to všetko udialo strašne rýchlo. Podpísala som zmluvu, natočila prvý dosku a potom to vylítlo a explodovalo ... Veľká zmena a obrovská skúsenosť, ale musím povedať, že si to užívam. Žijem svoj sen. Je to tvrdá práca a niekedy som zo všetkého strašne unavená - ale túžila som po tom, tak to mám :-). Štát sa speváčkou stálo za to.
Naučila si sa vysporiadať sa s kritikou?
No ... bez nej to nejde, tak som s tým dopredu počítala a dúfam, že už ma žiadna kritika nerozhodí. Nič moc proti tomu nezmůžeš, takže jediné, čo ti ostáva, je pripraviť sa na najhoršie. Hlavne sa nenechať rozčúliť každú špatnost, ktorú o tebe povedia.
Poraď niečo dievčatám, ktoré chcú dosiahnuť svojho sna.
Bude to znieť tvrdo, ale ... Nie je nič platné len sedieť v izbičke a snívať. Zhmotní svoje predstavy a skús ich realizovať. Je to jediný spôsob, ako dať o sebe vedieť. Nesnaž sa byť za každú cenu iná, proste buď, aká si. Vyťaží zo svojej jedinečnosti.
Preložené! ;-)